Václav Cílek: skutočnou cestou je redukcia spotreby

Spolupracuje s pamiatkarmi, archeológmi aj egyptológmi. Je tiež členom Nezávislej energetickej komisie, ktorá pripravuje podklady pre dlhodobú energetickú koncepciu Českej republiky. Na Slovensko ho pozval Sokratov inštitút vďaka podpore ZSE. A práve o energii sme sa s ním rozprávali.
Čo sa vám vybaví, keď sa povie energia?
Keď sa povie energia, tak ja vidím rozžiarené slniečko alebo siločiary v tme. Také niečo.
Myslíte si, že sme dnes v stave energetickej krízy?
Určite nie sme, ale určite sa zvýšili riziká. Cítime to všetci najmä kvôli Ukrajine, no v skutočnosti sa to týka väčšej časti Európy. Keďže panuje neistá investorská atmosféra, veľmi málo sa investuje do nových projektov. Nevie sa, ako to bude s povolenkami, s uhlíkovou daňou Európskej únie, aký bude ďalší rozvoj jadrovej energetiky a tiež je neistá situácia so štátnymi dotáciami v rôznych zemiach. Takže najmä vďaka dotáciám a hlavne povolenkám tu vzniklo veľmi neisté investorské prostredie. Firmy sa boja investovať, tým pádom sa prúd inovácií a nových zdrojov pozastavuje.

Václav Cílek so študentmi Sokratovho inštitútu počas workshopu v Zaježovej, autor: Lucia Šípošová

Ako bude vyzerať energetický mix na Slovensku v blízkej dobe?
Veľký mix je všade v Európe rovnaký a nič moc s tým neurobíme. V budúcnosti viac ako polovica energie bude náležať  klasickej, ako  ju poznáme a menšia polovica bude patriť novej energetike. Oboje bude existovať vedľa seba. Teraz sa nebavíme o rope alebo nafte, pretože tá sa spotrebúva z viac ako 90 % na pohon strojov. Pre Slovensko si vždy môžete urobiť predstavu, že 60 % energie počas väčšej časti vašich životov pokryje mix : uhlie, plyn, jadrová energetika. Keď sa budete chcieť zbaviť jednej z týchto zložiek, musíte posilniť ostatné dve. To znamená – v okamžiku, keď sa zbavíte jadrovej energetiky, musíte posilniť buď plyn alebo uhlie.
Aké sú vyhliadky pre tieto typy energií?
Plynu je na svete veľa, je relatívne čistý a spoľahlivý a je ovplyvňovaný skôr politikou, rozpoltenosťou Ruska a konfliktom.  Všetci však veríme, že Rusi sú pragmatici a plyn budú vyvážať. Že vlastne nechcú žiadne sankcie, pretože to ohrozuje obchod. Navyše majú Rusi strach z Číny, a tak možno nevyhnutnosť privedie Rusko naspäť bližšie k Európe. Pre plyn vidím namiesto v dlhých zraniteľných plynovodoch budúcnosť v tankeroch, ktoré môžu prevážať liquefied natural gas (skvapalnený plyn). Technológie založené na tomto plyne vyzerajú veľmi dobre a pozitívne. Potom je tu uhlie, ktoré sa stáva v poslednej dobe víťazom v energetickom zápolení medzi surovinami. Najmä preto, že tepelnú elektráreň na uhlie postavíte naozaj behom piatich rokov, technológia je jednoduchá, môžete dobre regulovať výkon elektrárne, nahodíte ju behom dvadsiatich minút. Veľkou nevýhodou uhlia je, že má jedny z najväčších emisií oxidu uhličitého. Svetové zásoby uhlia sú však veľké a účinnosť je pomerne vysoká.
Z alternatívnych zdrojov energie uvádzate, že v Čechách, aj na Slovensku sa využíva najmä biomasa. Aká je vaša predstava ideálneho energetického mixu z alternatívnych zdrojov energie?
Najlepšia situácia by bola taká, keby boli buď úplne zrušené  alebo dobre nastavené dotácie, hoci nastaviť ich je dosť ťažké. Mala by sa nechať konkurencia zdrojov medzi sebou. Dotačné prostredie totiž hrozným spôsobom deformuje trh. Malo by záležať na tom, za koľko sa energia vyrobí, nie akým spôsobom bude dotovaná. Potom ľudia budú vymýšľať – buď lepšiu fotovoltiku, geotermálne odoberanie alebo nejakú kombináciu energetických zdrojov. Dnes sa veľké množstvo diskusií o alternatívnych zdrojoch týka diskusií o výške dotácií, a nie o zdrojoch samotných. U alternatív je pravdepodobne najdôležitejšou vecou možnosť skladovania energie. To je dnes drahé a nevie sa to. Potom je predstava, že každý dom by mal mať vlastnú elektráreň. Dnes už existuje, je veľká asi ako chladnička. Naozaj zmeniť energetickú krajinu naliehavým spôsobom môže najmä skladovanie energie. O výskum však nebol záujem – pre akademické kruhy bola téma príliš konkrétna a veľ ké firmy to nepodporovali, pretože by vlastne podporovali konkurenciu.
V súčasnosti je diskutovanou témou aj peak oil (ropný vrchol/zlom*). Sme podľa vás už za ním? Do kedy vydržia zásoby ropy a máme k ním adekvátne alternatívy?
Ja neviem, či už máme za sebou peak oil, do dneška si ľudia nie sú istí, čo sa mohlo stať. V každom prípade bude peak oil odsunutý práve objavom a spracovávaním ľahkej viazanej ropy (LTO – light tight oil). Myslím si, že situácia v merítku najbližších desiatich rokov naozaj smeruje k nejakému problému. Je to tým, že ťažba sa zvyšuje iba neochotne a spotreba rastie. Veľa ľudí sa domnieva, že objavom alternatív alebo netradičných zdrojov je nebezpečenstvo peak oil-u zažehnané. Za prvé nie je, za druhé ropy a netradičnej ropy je stále pomerne dosť, začína to byť ale otázka ceny. A nemal by nás zmiasť pokles ceny v minulom roku, pretože kedykoľvek to môže byť inak.
Takže v podstate je to neistý zdroj.
U ropy je ten problém, že sa nedá ľahko nahradiť. Pretože pokiaľ je miliarda automobilov a rôznych vozov a lietadiel, miera našej závislosti na rope je naozaj značná.
Vieme tiež, že staré vodovodné potrubia občas prasknú a je z toho problém. Aj ropovody v Európe majú svoj vek. Hrozí podľa vás pri nich podobné nebezpečenstvo? Môžeme v budúcnosti čakať ekologické katastrofy kvôli haváriám na ropovodných potrubiach?
Výmen trubiek na ropovode trvá 3 dni. Nezdá sa, že by to bol veľký problém. Omnoho väčším problémom by bola prípadná teroristická akcia, pričom už skôr boli nejaké pokusy zamerať sa práve na prečerpávacie stanice. A výmena prečerpávacej stanice môže trvať aj jeden rok. Tiež rastie počet kyber-elektronických útokov na energetické zariadenia za účelom vydierania. To znamená, že niekto nájde chybu v systéme, dostane sa do nej a zmení napríklad pomery na čerpadlách, čiže ohrozí chod ropovodu.  To, čo hrozí a už sa dnes aj deje, je elektronická vojna na energetických zariadeniach.
Pri plánovanom trasovaní ropovodu cez Žitný ostrov sa zdvihla vlna odporu. Ľudia sa báli, že keď v budúcnosti dôjde k havárii, môže sa kontaminovať podzemná voda. Ako sa staviate k ropovodom v týchto oblastiach?
Pokiaľ je potrubie v hline, tá je do určitej miery izolantom. Dôjde maximálne ku kontaminácii časti pôdy v blízkosti ropovodu. Ohrozíte pol hektára až hektár pôdy. Nie je to neriešiteľný problém. Na Žitnom ostrove  sa jedná o špecifický prípad. Dole sú štrky, ktoré tvoria základ ostrova a sú zároveň jednou z najväčších zásobární podzemných vôd na Južnom Slovensku. Do pieskov a štrkov voda relatívne ľahko preniká. Tam by mohlo dôjsť ku kontaminácii.
Ostaňme ešte pri vode. Veľké vodné elektrárne sú rapídnym zásahom do krajiny a celého vodného ekosystému. Aký je však váš názor na malé vodné elektrárne?
Tu sa ponúka riešenie historické, a tým sú mlyny. Mlyny z minulosti sú niečo ako malé vodné elektrárne, akurát nevyrábajú elektrinu priamo, ale premieňajú jeden druh kinetickej energie na iný druh kinetickej energie. Mlynov, v Čechách aj na Slovensku boli desiatky tisícov. Takže áno – malé vodné elektrárne sú riešením, pričom niekedy je to riešenie pozitívne . Keď obnovíte náhony, zrazu je viac vodných trás. Inokedy si však nemôžete dovoliť odobrať toľko vody, aby potom chýbala v hlavnom toku. Na príklade našej Berounky vidíme ďalší problém, keď sa kvôli malým vodným elektrárňam stala systémom jazier, rieka už netečie a vodáci ju nesplavujú.  Taktiež sa znižuje čistiaca schopnosť vody a podobne. To znamená, že by vždy mala byť kontrola, koľko vody ide hlavným tokom a koľko vody je možné odkloniť.
V súčasnosti s veľa hovorí o energetických plodinách pre bioetanol, bionaftu. Je ich používanie podľa vás efektívne a bezpečné, či dokonca etické?
Ja tie bio rastliny nemám rád a to z niekoľkých dôvodov. Keď si vezmeme repku olejnú, je to do značnej miery záležitosť dotácií. Podľa osevných postupov v minulosti sa uvádzalo, že sa má pestovať na poli raz za päť až sedem rokov. Teraz máte polia, kde sa repka točí každým rokom znovu a znovu, za pomoci úmerne veľkého množstva pesticídov a herbicídov. Ten dopad je anti-ekologický. To, čo ja bohužiaľ poznám z Indonézie, sú olejové palmy. V peknom pralese vytvoríte akési terasované monštrá a na tom palmu olejovú, čím vám odchádza obrovská a krásna biodiverzita tropického lesa. Kvôli tomu to vyzerá tak, že niektoré druhy živočíchov, možno aj vrátane orangutanov, budú žiť v budúcnosti iba v zajatí. Pritom sa bio zložka pridáva do nafty dajme tomu v 3 – 5 %, tak by stačilo o 5% menej jazdiť a nemusí k tomu dôjsť. Tiež sa vraví o jasnej veci, že kŕmenie áut konkuruje kŕmeniu ľudí. Je to tak – ľudia, ktorí majú autá, sú bohatší než tí, ktorí nemajú autá, to znamená, že majú väčšiu moc a váhu. Kŕmenie áut stredne bohatých a bohatých ľudí víťazí nad kŕmením pre chudobných ľudí.
Poďme k praktickým záležitostiam – aké tipy by ste dali čitateľom, ktoré môžu urobiť v rámci šetrenia energie v každodennom živote?
Hovorí sa, že najväčšie úspory sa dajú urobiť iba na vode, na jej ohreve.  To znamená jednak menej ohrievať alebo celkovo šetriť vodou. Vypínanie svetla až tak nepomôže, tam je úspor relatívne málo. V domácnosti  má cenu šetriť jednak z ekonomických dôvodov, jednak sa to naučíte a budete mať zvyk. Ale podľa môjho názoru by sa malo šetriť iným spôsobom, na vyššej úrovni. Otázkou je, či musia svietiť obchoďáky do noci  – pri vypínaní svetiel vo verejných zdrojoch s dá určite ušetriť dosť energie.  Všeobecne je energia, ktorú ušetríme, energiou najlepšou. Existuje však tiež paradox, ktorý ukazuje, že úspory pomerne často vedú k zvýšeniu spotreby. Keď je niečo úsporné, môžeme si dovoliť čerpať viac a celková spotreba energie sa zvýši. Časť hľadania alternatívy je vlastne motivovaná tým, že máme zamlčaný predpoklad, že chceme spotrebúvať stále rovnaké množstvo energie. Hľadáme liek na zlé svedomie, spôsob, ako žiť stále rovnako dobre a pritom žiť dojmom, že spotrebúvame menej, alebo že niečo robíme pre životné prostredie. Skutočná cesta je však naozaj len redukcia spotreby.

Václav Cílek, autor: Lucia Šípošová

A čo sa týka šetrenia energie v mestách?
Vytvoriť energeticky sebestačné mesto je buď možné za obrovské peniaze, alebo nie je. Pomohli by veci typu, že budova musí mať zber vody z odkvapov a využitie na zálievku a na záchody. Určite by pomohlo, keby novo postavené budovy mali panely a boli povinní zaistiť dajme tomu 20 % svojej spotreby z vlastných zdrojov. Alebo keby napríklad školy alebo ministerstvá mali vlastné generátory. Prebytky by sa predávali do centrálnej siete, to znamená vytvára sa podhubie malých, síce nie príliš účinných zdrojov. Predsa len, v okamžiku nejakého problému môžu malé zdroje dodávať elektrinu všetkým ostatným.
Čakajú nás nejaké celoslovenské blackouty (výpadky prúdu)?
V strednej Európe k blackoutom už niekoľkokrát takmer došlo, iba sa o tom nie príliš často hovorí. U energetikov je to tak: nepochybujú, že k nemu raz dôjde, iba nevedia kedy. Veľký blackout môže spôsobiť veľmi malá príčina. Keď zasiahol Švajčiarsko a severné Taliansko, spôsobil ho pád stromu na elektrické vedenie. Dopyt po energii bol presmerovaný na inú elektráreň, ktorá ho nebola schopná pokryť. Vypla sa a takto sa začali vypínať ďalšie elektrárne. V Slovinsku trvalo viac ako dva mesiace, kým bola do všetkých miest obnovená dodávka energie. A to sa nestalo až tak dávno. Čiže, môže to byť pomerne značný problém. Blackout môže ľahko znamenať 5 – 7 dní bez prúdu. Z toho vyplýva potreba, aby veľké nákupné centrá mali pokladne, ktoré nie sú elektrické. Predať ľuďom v čase blackoutu potraviny, ktoré by sa im inak skazili, lebo nebudú fungovať ani mraziace boxy. Také jednoduché veci.
Ale prakticky na to asi nie sme pripravení, však?
Prakticky nás na to pripraví prvý blackout. Preto sa už veľa energetikov modlí, aby prišiel skoro. Aby sme videli, čo to spôsobí. Ono to spraví také veci, že vám uviaznu výťahy, v nich ľudia. Generátory sú často umiestnené na zlých miestach – v pivniciach, ktoré keď zatopí voda, vypadne prúd. U nás v rozhlase jedna kolegyňa začala nakrúcať reláciu, ako sme pripravení na blackout. Zašla za riaditeľom rádia a ukázalo sa, že v tej dobe nebol český rozhlas pripravený. Teraz už je, vďaka týmto akciám. Rádiožurnál bude fungovať – nie možno celý deň a nepretržite, ale časť dňa. Američania majú blackouty kvôli hurikánovej alebo tornádovej sezóne. Ľudia majú rádia na kľuku a vedia, že existuje hurikánová stanica. Naladia, zatočia kľukou, aby sa nemuseli starať o batérie a vypočujú si, aké sú novinky. Má to aj psychologický dopad, pretože pokiaľ funguje rádio, funguje aspoň do nejakej miery aj štát. Bolo by zaujímavé napríklad vedieť, do akej miery je pripravený napríklad slovenský rozhlas na možnosť blackoutu.
Ako sa môže človek zaistiť, aby prežil problémy tohto typu ?
Momentálne sa v našich podmienkach nejedná o stopercentné zaistenie a sebestačnosť, pretože tomu musíte obetovať celý život a možno ho tým aj stratiť. Taký blackout príde väčšinou hrozne rýchlo a najväčší problém býva nahodiť energetickú sústavu naspäť.  U masívneho výpadku to môže byť 3 – 7 dní bez prúdu, vo vzdialenejších osadách aj 10 dní. Neviem, či to stačí, ale každý by mal byť z povahy veci zaistený a schopný prežiť aspoň tých 10 dní. K tomu presne viete, čo potrebujete – baterky, filter na vodu, potraviny, varič a podobne. Po 14 dňoch sa vo väčšine vyspelých štátov dostaví nejaká centrálna pomoc.
*Ropný vrchol alebo ropný zlom (angl. peak oil) je okamih, kedy (prípadne množstvo, pri ktorom) ťažba ropy (v rámci jednotlivého ložiska, štátu, oblasti alebo celého sveta) dosiahla maximum, od ktorého produkcia ropy vstupuje do fázy poklesu až ku konečnému vyčerpaniu.

Andrea Uherková, Lucia Šípošová
autorky sú študentkami Sokratovho inštitútu
www.sokratovinstitut.sk