Nórsko chce doslova zakopať uhlíkové emisie iných krajín

Daň za uhlíkové emisie

Nórske bohatstvo dlhé roky vychádzalo najmä z ťažby fosílnych palív. Aj preto sa Nórsky štátny investičný fond nazýva ropný fond. I keď fond tento rok dosiahol rekordnú hodnotu 1 bilión, nórska vláda sa rozhodla, že sa chce zbaviť všetkých investícií v rámci ropného a plynárenského priemyslu. Dôvodom sú nebezpečné uhlíkové emisie a klimatické zmeny. Už v roku 1991 však Nórsko zaťažilo fosílne palivá tzv. uhlíkovou daňou a postupne ju rozširovala na ďalšie zdroje, ktoré produkujú CO2. Aby sa vyhla vysokým daniam, začala od roku 1996 národná nórska národná spoločnosť Statoil zhromažďovať uhlíkové emisie z ťažby zemného plynu a skladovať ho v prázdnych ropných zásobníkoch. Táto technológia sa nazýva zachytávanie a skladovanie uhlíka (carbon capture and storage- CCS) a existuje už desaťročia.

Projekt by mal pomôcť dosiahnuť ciele parížskej dohody

Nórsky projekt zberu CO2 s názvom Sleipner bol však prvým, ktorý využil technológiu CCS iba kvôli tomu, aby sa nedostali uhlíkové emisie do atmosféry. V roku 2008 spustila Statoil ďalší projekt na skladovanie emisií s názvom Snøhvit. V rámci týchto dvoch projektov teraz Statoil uskladňuje v zemi viac než milión ton CO2 ročne. Do roku 2017 sa podarilo celkovo zachytiť a uskladniť viac než 20 miliónov ton CO2. Nórska vláda ale prostredníctvom štátnej spoločnosti Gassnova tento rok udelila Statoil zmluvu na nový projekt. V rámci neho by sa malo skladovať ešte viac CO2 než doteraz. Trude Sundset, riaditeľ Gassnova pri tejto príležitosti vyjadril radosť a poznamenal, že bez zachytávania a skladovania veľkého množstva CO2 nie je možné dosiahnuť ciele parížskej klimatickej dohody.

Uskladní Nórsko uhlíkové emisie iným krajinám?

Niektoré odvetvia priemyslu sa však bez vytvárania skleníkových emisií ani v tejto krajine jednoducho neobídu. Cieľom najnovšieho projektu je preto znižovať environmentálne následky takýchto spoločností. Ide o fabriky v okolí Osla, ako napríklad cementáreň Norcem či fabriky na výrobu amoniaku Yara. Nórska spoločnosť na prepravu ropy Gassco by mala v rámci projektu vybudovať potrubia, ktoré prepravia uhlíkové emisie k pobrežným oblastiam, kde by ich mala Statoil spolu s ropnými gigantami Shell a Total napustiť do podzemných zásobníkov. Zatiaľ sú v hre tri možné lokácie a o výbere by sa malo rozhodnúť koncom tohto roka. Podľa Gassnovy by malo byť navyše dostatok priestoru na skladovanie emisií z iných krajín. Je samozrejmé, že to nebude zadarmo, ale hovorca Gassnova zatiaľ uviedol, že na odhad ceny je ešte priskoro. Spoločnosti, zainteresované v tomto projekte momentálne čakajú na vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti, ktoré by mali byť hotové do roku 2019. Na ich základe by sa mala Gassnova rozhodnúť či do projektu zainvestuje 12 miliárd nórskych korún (asi 1,2 miliardy eur), aby sa v roku 2022 mohol spustiť.
Zdroj:
https://www.statoil.com
http://www.gassnova.no