Sedem grafov, ktoré vysvetľujú aký veľký problém skutočne predstavuje plastový odpad

Lisa Svensson, riaditeľka agentúry UN Oceans (divízie OSN pre oceány a pobrežie) v nedávnom rozhovore pre BBC uviedla, že „ľudstvo ničí oceánsky ekosystém a to je celoplanetárna kríza“. Ako je to ale možné, aké sú najväčšie riziká a aké škody plastový odpad skutočne spôsobuje?

Prečo je plastový odpad taký problematický?

Súčasné plasty, v podobe akej ich poznáme, existujú iba posledných 60- 70 rokov. Za ten čas však stihli ovplyvniť a zmeniť každú oblasť nášho života, od odevov, stravovania, produktovému dizajnu až po inžinierstvo a maloobchod. Ich hlavná výhoda je odolnosť. Sú totiž vytvorené tak, aby vydržali čo najdlhšie. To však zároveň znamená, že takmer všetok doposiaľ vyprodukovaný plast dodnes v nejakej forme existuje.

Industriálny ekológ Dr. Roland Geyer pritom minulý rok v časopise Science Advances publikoval štúdiu. V rámci nej s kolegami vypočítal, že celkový objem vyprodukovaného plastu predstavuje 8,3 miliardy ton. Z toho je 6,3 miliardy ton v podobe plastového odpadu a 79% z tohto odpadu sa nachádza na skládkach alebo v prirodzenom prostredí. Kde sa takéto množstvo zobralo? Spôsobuje ho najmä moderný životný štýl, v ktorom sa plast využíva ako jednorazová záležitosť, obal, ktorý sa po vypití nápoja či konzumácii jedla jednoducho zahodí.

Štyri miliardy plastových fliaš

Plastový odpad kvôli svojej trvalosti predstavuje skutočný ekologický problém. Najväčšiu zložku plastového odpadu tvoria fľašky. V roku 2016 sa na celom svete predalo 480 miliárd plastových fliaš. To predstavuje milión kúpených fliaš za minútu. Asi nikoho neprekvapí, že 110 miliárd fliaš bolo naplnených nápojmi od spoločnosti Coca Cola.

Niektoré krajiny sa s týmto problémom snažia bojovať prostredníctvom rôznych opatrení. Tie zahŕňajú napríklad snahu obmedziť konzumné správanie, systémy na refundáciu plastových fliaš či rozvoj bezplatného pitného režimu vo veľkomestách.

Koľko plastu končí v oceánoch a moriach?

Odhaduje sa, že v oceáne každoročne skončí až 10 miliónov ton plastu. V roku 2010 pritom vedci z Národného Centra pre ekologickú analýzu a syntézu v Aténach odhadli, že plastový odpad v oceáne má objem 8 miliárd ton. Vtedy takisto predpovedali, že v roku 2015 by sa mal objem zväčšiť na 9,1 miliónov ton. V rámci tej istej štúdie preskúmali 192 pobrežných krajín a hodnotili akou mierou k tomuto problému prispievajú. Zistili, že z 20 najväčších producentov odpadu pochádza až 13 krajín z Ázie. Najväčším producentom plastového odpadu bola podľa štúdie Čína, ale v top 20 sa umiestnili aj USA, ktoré mali dokonca vyššiu mieru odpadu na osobu.

Na našej planéte existujú oceánske cirkulácie a víry, ktoré sú uzavreté obtekajúcimi stálymi prúdmi. Oceánografi ich nazývajú gyry. Tie vsakujú plávajúce objekty a vďaka tomu sa v nich akumuluje plastový odpad. Z piatich najväčších gyrov je najznámejší ten v severnej oblasti Tichého oceánu. Je zároveň najväčším ekosystémom na našej Zemi. Odhaduje sa, že trvá asi 6 rokov kým sa odpad dostane z pobrežia USA do centra gyru v severnej oblasti Tichého oceánu a asi rok z Japonska. Všetkých päť gyrov má ale momentálne vyššiu koncentráciu plastového odpadu než ostatné časti oceánov. Tento plastový odpad tvoria maličké plastové fragmenty, ktoré sa vznášajú tesne pod povrchom. Tento fenomén sa preto nazýva plastová polievka. Odolnosť takýchto materiálov pritom znamená, že môže trvať stovky rokov, kým sa rozložia. Našťastie existuje viacero projektov, ktoré sa snažia gyr v severnej oblasti Tichého oceánu vyčistiť. Začiatkom tohto roka by sa mala napríklad spustiť operácia Ocean Cleanup (Upratovanie oceánu), ktorú organizuje nezisková organizácia s rovnakým názvom. Momentálne prebiehajú skúšky systému a v máji by sa mala začať hlavná fáza.

Plastový odpad vo Veľkej Británii

Nezisková organizácia The Marine Conservation Society, ktorá sa venuje ochrane morského pobrežia Veľkej Británie, pri upratovacej akcii Great British Beach Clean Up (Upratovanie britských pláží) našla na každých 100 m britského pobrežia 718 kúskov odpadu. To je  10% nárast oproti minulému roku.

20% odpadu tvorili obaly z jedla a nápojov. Aj keď nie je jednoduché zistiť pôvod tohto znečistenia, odhaduje sa, že verejnosť k tomu prispela 30-timi percentami. 8,5% tvoril odpad z kanalizácie alebo objekty, ktoré boli spláchnuté namiesto toho, aby sa vyhodili do smetného koša.

Prečo je plastový odpad tak škodlivý pre morský život?

Pre morské vtáky a väčšie morské tvory ako sú napríklad korytnačky, delfíny či tulene, predstavuje plastový odpad nebezpečenstvo najmä kvôli tomu, že sa zapletú do plastových vreciek či iných plastových častí. Okrem toho si plast často zamieňajú s potravou. Korytnačky totiž nedokážu rozoznať plastové vrecko od  medúzy. Plastové vrecko ale po konzumácii spôsobí zdravotné problémy, často vedúce k úhynu. Okrem toho sa plast pomaličky rozkladá do mikro-fragmentov, ktoré vedcov takisto znepokojujú.

Vďaka svojej veľkosti sa totiž ľahko dostávajú do celého ekosystému. Nedávny prieskum, ktorý vykonala Univerzita v anglickom meste Plymouth zistil, že plasty sa nachádzajú až v tretine odchytených rýb vo Veľkej Británii. To zahŕňa tresky, makrely a rôzne mäkkýše a môže spôsobiť podvýživu či vyhladovanie rýb v mori. Plast sa však v tejto forme dostáva aj do ľudského tela. Zatiaľ presne nevieme, aký má konzumácia rýb s plastom dopad na ľudské telo. Už v roku 2016 však Európsky úrad pre bezpečnosť potravín varoval pre zvýšeným rizikom ľudského zdravia a bezpečnosti potravín kvôli „potenciálnemu mikro-plastovému znečisteniu v jedlých tkanivách komerčne lovených rýb“.
Zdroj:
http://www.bbc.co.uk