Veterné elektrárne v EÚ pribúdajú, vlani rekordne

Veterné elektrárne v Českej republike

Situácia zďaleka nie je taká zlá, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Podľa štatistiky asociácie WindEurope (predtým EWEA), ktorú publikovala tento rok, pokryje energia vyrobená veternými elektrárňami v Európe 11,6% spotreby EÚ. Minulý rok bol, čo sa týka nárastu inštalácií veterných elektrární aj inštalovaného výkonu, rekordný. V Českej republike sa stal z pohľadu štatistiky po dlhšej odmlke rokom, ktorý prispel k navýšeniu celkového inštalovaného výkonu veterných elektrárni v krajine. Trend budovania veterných elektrární sa u našich susedov spomalil najmä preto, že štát pred piatimi rokmi úplne zastavil podporu nových projektov. Nová veterná farma vznikla v minulom roku iba preto, že vďaka výnimke dostala podporu v rovnakej výške, akú dostávajú zelené elektrárne, ktoré začali svoju prevádzku do roku 2013. Projekt totiž získal autorizáciu ešte pred zrušením dotácií.

Administratívne a legislatívne prekážky

V Českej republike sa nové turbíny prakticky nebudujú. Minulý rok, po dvoch rokoch bez nových inštalácií, vyrástol v krajine iba jediný veterný park. Vo Václaviciach pri Hrádku nad Nisou v libereckom kraji vztýčila firma EHH 13 turbín s celkovým výkonom 26 MW. Celková kapacita veterných elektrární tak stúpla na 308 MW. Mgr. Michal Janeček, predseda ČSVE však dodáva, že aj napriek tomu sektor nerastie kvôli absencii štátnej podpory. Podľa neho je obnovenie dotácií základným predpokladom na obnovenie a naštartovanie rastu sektoru. Okrem toho by mal štát zladiť prepojenie strategických dokumentov na štátnej a krajskej úrovni. Na druhej strane je dôležité zjednotiť procesy a zmeniť zákon o EIA (z anglického Environmental Impact Assessment, teda hodnotenie vplyvov na životné prostredie). Ďalej by sa malo zjednotiť miesto pre získavanie stavebného povolenia. Podľa Janečka by však mohlo pomôcť aj zaradenie veternej energetiky medzi projekty verejného záujmu v rámci územného plánovania, prípadne zmena legislatívy v tom zmysle, aby mestá a obce dávali svoje pozemky k dispozícii obnoviteľným zdrojom energie pre rozvoj nevyhnutnej infraštruktúry.

Veterné elektrárne v Európe a vo svete

I keď naši západní susedia v oblasti veternej energie skôr stagnujú, dalo by sa povedať, že čo sa týka inštalovaného výkonu, v Európe pribúdajú veterné elektrárne ako „huby po daždi“. V roku 2017 pribudlo až 17 GW výkonu. V EÚ nainštalovali onshore (pobrežné) zariadenia s výkonom 12 484 MW a nové elektrárne na mori (offshore) vyrobili 3154 MW. Z hľadiska nainštalovaného výkonu, ktorý bol za minulý rok 169 GW, tak zaberá veterná energetika v EÚ druhé miesto. Rok 2016 bol z hľadiska inštalácií nových veterných elektrární podľa štatistiky EWEA rekordným pre šesť krajín: Nemecko (6,6 GW), Veľká Británia (4,3 GW), Francúzsko (1,7 GW), Belgicko (476 MW), Írsko (426 MW) a Chorvátsko (147 MW). K vedúcim krajinám s najväčším podielom veternej energie na spotrebe patrí najmä Dánsko (44%). Nemecko je krajinou s najväčším inštalovaným výkonom (je tu 42% všetkých inštalácií v EÚ). Po ňom nasleduje Španielsko, Veľká Británia a Francúzsko. Na celom svete je podľa údajov Global Wind Energy Council (GWEC) nainštalovaný výkon veterných elektrární 540 GW. Lídrom je Čína, ktorá má takmer 35% podiel. Nasleduje USA a tretie miesto patrí Nemecku. Podľa asociácie WindEurope vzrástol nainštalovaný výkon veterných elektrární v Európe o pätinu. Pokiaľ budú nové veterné elektrárne pribúdať rovnakým tempom, za dva roky by mohli svojim výkonom predbehnúť plynové elektrárne.
Zdroj:
http://pro-energy.cz