Ako sa snaží prístav Rotterdam dosiahnuť zelenú budúcnosť

Prístav Rotterdam

Prístav v holandskom meste Rotterdam je najväčším prístavom v celej Európe. Denne do prístavu pripláva takmer 30- tisíc zaoceánskych lodí a asi 105-tisíc riečnych plavidiel. Industriálny uzol zamestnáva takmer 200-tisíc ľudí a produkuje 20% celkového objemu emisií v Holandsku. Rotterdamský prístav sa usilovne snaží o znižovanie emisií prostredníctvom rôznych opatrení. Tzv. lodné emisie však nespadajú pod ciele určené Parížskou klimatickou dohodou. Prístav tento rok zaviedol finančné stimuly pre lode, ktoré investujú do obnoviteľných zdrojov energie a vytvoria tak čiastočne alebo úplne bezemisné plavidlá. Chce tým dosiahnuť cieľ, v rámci ktorého by sa mal do roku 2030 znížiť objem emisií o 49%. Do roku 2050 by v súlade s národnými cieľmi mal objem klesnúť až o 90%.

Aké opatrenia prijal prístav Rotterdam

Najväčšou výzvou pre prístav Rotterdam bude transformácia zariadení, ktoré sa do veľkej miery spoliehajú na fosílne palivá. Caroline Kroes, vedúca programu pre stratégiu energetickej premeny, uviedla, že „ničnerobenie nie je možnosť“. Dodala, že „zelenšie zariadenia v prístave ale musia byť kombinované so snahami o globálne znižovanie emisií. Parížska dohoda nebude možná ak sa nezapoja všetci. Každý sa musí rozhýbať a konať.“ Od júla 2017 prístav podľa Environmentálneho lodného indexu hodnotí každú loď, ktorá vpláva do prístavu. Body sú prideľované na základe toho, koľko vypúšťajú emisií a koľko oxidu uhličitého pribudlo do mixu za posledný rok. Maximum bodov je 100. Na základe týchto bodov najčistejším lodiam prístav ponúka zľavy na prevádzkové náklady v prístave. Kroes zároveň uviedla, že kľúčom k znižovaniu emisií je aj zefektívnenie pohybu lodí a procesov. Zlepšená efektivita totiž znamená menej paliva, menej čakania a menšie náklady.

Mesto Rotterdam by malo byť do roku 2030 bez emisií

Ciele najväčšieho holandského prístavu sú v súlade s novými snahami Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktorá má štatút zvláštnej agentúry OSN. Tá okrem iného reguluje prepravu tak, aby sa znižovali emisie, ktoré nie sú súčasťou Parížskej klimatickej dohody. Pod tlakom nízko-položených ostrovných štátov prijala cieľ, podľa ktorého by sa mali do roku 2050 znížiť emisie najmenej o 50%. Nejde teda iba o prístav Rotterdam, keďže je podľa IMO 90% globálneho tovaru, prevážaného po moriach a oceánoch, zodpovedných za 2,2% všetkých emisií skleníkových plynov. To zodpovedá celkovému objemu vyprodukovaných emisií v Nemecku. Znižovať emisie sa nesnaží iba prístav v Rotterdame, ale aj samotné mesto. To sa zaradilo medzi 25 miest (okrem iných napr. Soul alebo Medellín), ktoré sa zaviazali od roku 2025 nakupovať iba autobusy s nulovými emisiami a prijímať ďalšie kroky na to, aby bolo mesto do roku 2030 úplne bezemisné.
Zdroj:
https://www.reuters.com
https://www.portofrotterdam.com