Viete, čo nové vytvorili géniovia zelenej energie?

Nové technické riešenie veternej turbíny je nielen efektívnejšie, ale aj nádherné

Prepracovanie konceptu tradičnej veternej turbíny – teda veľké trojčepeľové rotory s regulovateľným náklonom – to je niečo ako objaviť Ameriku. Desaťročia skúšobných testov, odstraňovania chýb a hľadania riešení. Týmto všetkým si prešiel Bob Thresher, výskumný pracovník Národného laboratória obnoviteľných zdrojov energie v meste Golden, Colorado. Bob trávil viac ako 40 rokov prácou na oddelení veternej energie a pomohol naštartovať Národné centrum veterných technológií.
Avšak konvenčné veterné turbíny sú naďalej drahé a ich výroba si vyžaduje tony materiálu. Pokračujúce úsilie o lacnejšie a efektívnejšie získavanie zelenej energie vo forme vetra prináša šialené nápady a inovatívne dizajnové riešenia veternej turbíny. Thresher ponúka pohľad na jednu z tých, ktoré považuje za najsľubnejšie:

 

Lietajúce vodné šarkany ako zdroj zelenej energie

Za ešte zaujímavejší projekt možno považovať novú revolučnú technológiu pre zber energie získavanej z mora.  Už čoskoro ju uvedú do prevádzky v okolí pobrežia Veľkej Británie.
Lietajúce šarkany vám môžu viac pripadať ako prímorské vodné hobby než nejaký seriózny spôsob, ako zaplniť medzeru v získavaní zelenej energie. Avšak Švédska Spoločnosť Minesto predstavila spôsob, ako pomocou  zariadení fungujúcich podobne ako tradičné veterné šarkany využiť silu morí v okolí Británie. Tento systém bude generovať dodatočných 18 terawatthodín (TWh) energie, čo je dosť nato, aby zabezpečil 3.8 miliónom domácností vo Veľkej Británii každý rok spoľahlivú dodávku zelenej energie.

Minesto založila supina Saab, aby od roku 2006 pracovala na metóde, ako zvýšiť výkon pobrežných prúdov v pobrežných vodách okolo časti Britských ostrovov. Elektráreň sa nazýva „Deep Green“ („hlboká zelená“) a produkuje energiu v pozoruhodnom dvojstupňovom procese.
Prvá etapa zvyšuje rýchlosť relatívneho prúdenia vody pri vstupe do turbíny. Keď príliv zasiahne krídlo šarkana „Deep Green“, vytvorí sa vztlaková energia, nakoľko šarkan je pripútaný lanom ku dnu oceánu, ktoré možno diaľkovo ovládať, . Takto je možné šarkana riadiť.  Táto metóda zvyšuje rýchlosť prúdenia vody do turbíny na 10-násobok pôvodnej rýchlosti. Druhá fáza používa konvenčnú metódu premeny kinetickej energie na elektrickú. Výsledkom je malé, efektívne a nákladovo nenáročné zariadenie.
Zdroj: Minesto white paper