Zelená architektúra: Život v strome? Nie. Ale tento dom má k tomu blízko.
Zelená architektúra je určitou formou návratu k prírode, ale že by to niekto dotiahol až do takého extrému, aby žil v podmienkach, ako Tarzan, to už dnes asi nezhrozí. Švajčiarsky projekt však plánuje v istom zmysle takýto pocit ľuďom sprostredkovať. V bytovom dome, ktorý plánujú postaviť bude viac než 100 cédrov, kríky a ďalšie živé rastliny.
Táto zelená veža sa má volať „La Tour des Cedres,“
Stavba má byť realizovaná vo švajčiarskom meste Lausanne v roku 2017. Jeho zená fasáda bude hostiť takmer 10 000 metrov štvorcových zelene, ktorá bude vytvárať čiastočný tieň pre elegantné apartmány s drevenými terasami a oknami od stropu až po zem. Ideálne by intenzívna vegetácia mala zlepšiť jednak kvalitu miestneho ovzdušia, zároveň aj regulovať teplotu a hladinu hluku vo vnútri apartmánov. Ako bude rastlinstvo pôsobiť na miestnu populáciu vtáctva sa dá len dohadovať. Je isté, že vtáky obľubujú stromy, ale okná už menej.
Jedná sa o tretiu budovu na spôsob „vertikálneho lesa“, ktorú navrhol architekt Stefano Boeri z talianskeho ateliéru „Bosco VERTICALE“. Jeho prvú dvojicu budov so zapustenými stromami už otvorili minulý rok v Miláne. Takáto zelená architektúra, ako ju presadzuje Stefano Boeri azda napomôže pozitívnym zeleným trendom mestského plánovania v zmysle „Dostaňme rastliny do našich miest a to všade, kam to len ide“. Stefano sa zároveň domnieva, že takto napomôže očistiť vzduch v znečistených lokalítách mesta a vytvárať tzv. „poľnohospodársky zelený pás“ okolo Milána, čo by malo napomôcť rozvoju produkcie domácich potravín.
Mal by svet povstať a tlieskať takýmto zalesneným vežiakom?
Pred pár rokmi sa živo diskutovalo o výhodách a nevýhodách takýchto projektov. Známy americký publicista a novinár Tim De Chant tu vidí aj niekoľko možných tienistých stránok:
De Chant ako prvé uvádza niekoľko praktických dôvodov, prečo to nemusí fungovať, že stromy budú rásť v horných poschodiach výškových budov. Napríklad, ak nebude mať vietor dobrý prístup k stromom, De Chant sa obáva extrémnych teplôt. Okrem toho vyjadruje aj logistické obavy, či je možné udržiavať malý lesný porast mimo jeho prirodzeného prostredia. Ako priaznivcovi zeleného mesta sa mu síce nápad páči, ale ako študent fyziológie rastlín má zároveň veľa pochybností.
A nedá nám si položiť aj otázku, kto bude zodpovedný, keď prvýkrát padne nejaký strom dolu z budovy, v lepšom prípade na auto skúseného právnika. Ale predpokladajme, že návrhári Bosco VERTICALE (a ďalších vertikálnych lesov) zdieľali tieto obavy od samého začiatku a poznajú opatrenia.
De Chant tiež upozorňuje na to, že ak si prepočítate náklady, ktoré bude stáť „zalesnenie“ tejto stavby – teda odhadovaných 4,25 milióna dolárov, za túto sumu sa dá obnoviť minimálne 8,6 km štvorcového klasického horizontálne lesa. Na rozdiel od toho bude budova Bosco Verticale hostiť iba 10 tis m2 zelene.
