Slovensko oneskorene nastúpilo na európsky trend – štátny príspevok na zateplenie domov

Systémové šetrenie spustili Dáni

Posledná novembrová nedeľa roku 1973 bola pre obyvateľov Dánska výnimočná. Začal platiť nedeľný zákaz šoférovania osobných áut a opustené cesty sa stali miestom pre rodinné pikniky. Nešlo o škandinávsky módny výstrelok, ale o reakciu na ropnú krízu. Krajiny OPEC sa rozhodli obmedziť dodávky ropy na trh a na niektoré krajiny uvalili embargo. Tento krok spôsobil štvornásobný nárast cien ropy. Dánska vláda sa rozhodla reagovať: na niekoľko týždňov prišiel nedeľný zákaz šoférovania a ďalšie opatrenia, napríklad obmedzenie nočného svietenia v obchodoch a verejného osvetlenia. Nasledovala snaha znížiť spotrebu energií cez investície do renovácie budov a domov.

Problémom sú staré domy

Hoci sa európske krajiny sa za štyridsať rokov naučili, že je lepšie spotrebu energií postupne znižovať, ako riešiť ďalšiu energetickú krízu, niektoré zmeny postupujú stále príliš pomaly. Presne do tejto skupiny patrí budovanie úsporných domov.
Podľa analýzy Buildings Performance Institute Europe zaberajú tri štvrtiny z celkovej podlahovej plochy v Európe obytné budovy a dve tretiny z nej tvoria rodinné domy. V regióne strednej Európy Inštitút odhaduje, že viac ako tretina všetkých budov bola postavená pred rokom 1960 a takmer polovica v období rokov 1961 až 1990. Domy vznikali v období s minimálnymi požiadavkami na energetickú efektívnosť. Veľká časť týchto starých domov a budov je stále v pôvodnom stave, na Slovensku ide asi o tretinu objektov. Keďže štáty EÚ sa zaviazali znižovať spotrebu energií, potrebujú vyriešiť aj úniky tepla z budov. Slovenské domácnosti pritom podľa dát z roku 2015 spotrebujú až dve tretiny energií práve na vykurovanie.

Ide to aj v strednej Európe

Práve Dánsko je v snahe riešiť energetickú efektívnosť dlhodobo inšpiráciou pre iné štáty. Platí to pre štátnu či lokálnu podporu renovácií budov, ale aj fungujúcu snahu meniť postoje ľudí k spotrebe energií. Dva príklady fungujúceho prístupu k znižovaniu spotreby energií nájdeme aj bližšie k slovenským hraniciam. V Rakúsku fungoval v rokoch 1999 až 2012 program “Dom budúcnosti”, za ktorým stálo federálne ministerstvo dopravy, inovácií a technológií. Cez tento program štát investoval 63 miliónov eur na výskum a vývoj postupov a technológií, ktoré by mohli tvoriť “dom budúcnosti” a na výstavbu 62 projektov využívajúcich tieto technológie. Na Dom budúcnosti nadviazali iniciatívy, ktoré chcú zlepšiť energetické systémy mestských štvrtí či celých miest a programy podporujúce využívanie technológií pri modernizácií starších objektov.
V Česku zasa od roku 2009 úspešne funguje dotačný program Zelená úsporám, dnes pod názvom “Nová zelená úsporám”. Ten rozdeľuje dotácie pre majiteľov rodinných a bytových domov na zatepľovanie, výstavbu nových nízkoenergetických domov, výmenu neekologických zdrojov tepla za ekologické a obnoviteľné a podobne. Analýza Hnutí DUHA and Heinrich Böll Stiftung z roku 2011 pritom poukazuje nielen na ekologické a energetické prínosy tohto programu. Miliónové verejné investície sa odrážajú aj v tvorbe tisícov pracovných miest v menších a stredných domácich firmách. Podľa analýzy je podpora zatepľovania dokonca jeden z najefektívnejších spôsobov verejnej podpory tvorby pracovných miest.

Slovenská cesta – štát uhradí 30 %  nákladov na zateplenie

Na Slovensku si záujemcovia o verejnú dotáciu na zateplenie rodinného domu môžu požiadať od 16. marca. Štát uhradí úspešným žiadateľom 30 percent nákladov na zateplenie, maximálne 6500 eur. V porovnaní so susednými krajinami je náš program dobrým, no trocha nesmelým začiatkom. „Štátny program na podporu zatepľovania rodinných domov predstavuje dobrý štart. Z nášho pohľadu by mali nasledovať aj ďalšie kroky: napríklad motivácia spotrebiteľa k siahaní všetkých dostupných riešení pre dosahovanie nízkoenergetického či pasívneho štandardu,“ hovorí Vladimír Balent, odborník na pasívne domy zo spoločnosti Isover. Dodáva, že užitočným krokom do budúcnosti je  prepojenie rôznych druhov podpory do jedného celku (napríklad motivácia smerujúca ku kvalitnému zatepleniu kombinovaná s motiváciou k siahnutiu po obnoviteľných zdrojoch by mohla fungovať cez jeden program). „Veríme, že problematika energetickej efektivity bude jednou z priorít novej vlády,“ hovorí Vladimír Balent.
 
Zdroje: internet