Vedci z MIT vyvinuli pasívny solárny systém na odmrazovanie

Solárny systém ako pasívna alternatíva

Vedci sa už dlho usilujú nájsť alternatívy k bežne používaným toxickým chemikáliám, ktoré sa v súčasnosti využívajú na odmrazovanie rôznych povrchov. Pri veterných turbínach či krídlach lietadiel totiž dokáže hrubá vrstva ľadu spôsobiť závažné problémy. Vedci z americkej univerzity MIT však vyvinuli technológiu, ktorá je v zmysle energie pasívna a spolieha sa iba na slnečné lúče či iný, umelý zdroj svetla. To okrem iného znamená, že tento nový pasívny solárny systém dokáže pracovať aj v noci.

Jednoduchý, ale efektívny solárny systém

Nový pasívny solárny systém je pritom relatívne jednoduchý. Pozostáva z troj-vrstvového materiálu, ktorý dokáže absorbovať solárnu žiaru a dá sa aplikovať, či dokonca nasprejovať na potrebný povrch. Systém premení slnečné lúče na teplo, ktoré potom rozprestrie po celom povrchu. Vďaka tomu sa rozpúšťajú aj tie časti povrchu, ktoré neboli žiareniu priamo vystavené. Ako uviedol člen tímu vedcov Prof. Kripa Varanasi,  námraza je obrovským problémom pre lietadlá, veterné turbíny, ropné plošiny, ale aj ďalšie iné miesta. „Konvenčné spôsoby odstraňovania námrazy síce existujú, ale majú svoje nedostatky.“ Bežné spreje na odmrazovanie totiž využívajú etylénglykol, chemickú zlúčeninu, ktorá je pomerne nešetrná k životnému prostrediu. Ďalším spôsobom je napríklad aktívne ohrievanie, ktoré je však pre letecké spoločnosti drahé a nebezpečné.

Ako solárny systém funguje

Tím vedcov z MIT uvádza, že vrchná vrstva nového systému dokáže zachytiť až 95% slnečného žiarenia. I keď by na odmrazovanie stačila teoreticky iba táto jedna vrstva, pasívny solárny systém by fungoval iba v častiach povrchu, na ktoré slnečné lúče priamo dopadajú. Preto výskumníci pridali hliníkovú vrstvu s hrúbkou 400 μm (mikrometrov, teda 1×10−6 metra), ktorá rozprestrie teplo po celom povrchu materiálu a rozpustí hraničnú vrstvu, ktorá spája povrch a ľad. Výsledkom je tenká vrstva vody, ktorá je dostatočne klzká na to, aby odtlačila vrstvu ľadu, bez toho, aby sa musela celá rozpustiť. Poslednou vrstvou systému je penová izolácia, ktorá zabraňuje úniku tepla. Vedci uviedli, že všetky vrstvy sú vyrobené z lacných a dostupných materiálov a momentálne pokračujú v testovaní novej technológie.
Zdroj:
http://news.mit.edu