Zelená architektúra nemusí byť zelená

Maros S.

Celosvetovo intenzívne diskutovaná idea ekologickej architektúry zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri bežných projektoch rodinných domov, ako aj reprezentatívnych sídlach nadnárodných spoločností. Zelená architektúra už dávno nie je vnímaná ako prejav módnej vlny. Správne a efektívne navrhnutá „zelená“ stavba sa totiž postupne stáva aj čoraz rentabilnejšou

Zelená architektúra vo svojom doslovnom prevedení

, čím napokon oslovuje aj pragmatické duše preferujúce číselné vyjadrenia pred nadšenými volaniami eko-aktivistov.
Pod synonymickými pojmami zelená architektúra, eko-dizajn, či u nás zaužívanejším pojmom trvalo udržateľná architektúra sa pritom ukrýva viacero formulácií aj tvorivých prístupov. Absolútnou jednotiacou definíciou je však vnímavý a premyslený prístup k prostrediu.
Zelená architektúra nemusí hneď znamenať „miniles“ na terase, ani strapatý trávnik na streche orámovaný lesklými plochami solárnych panelov, či pôsobivé organické tvary vyskakujúce z radovej zástavby. „Zelený dom“ v podstate nie je často krát na prvý pohľad jasne identifikovateľný. Predsa však pôsobí na užívateľov ako aj na životné prostredie neporovnateľne iným spôsobom než „klasické, ne-ekologické“ stavby.

Rodinný dom +2edison7, Studio Twenty Seven Architects, zelená architektúra, ktorá sa vôbec nemusí ako zelená javiť

Že zelená architektúra vôbec nemusí byť zelená, dokazuje aj rodinný dom s názvom +2edison7 vo Virginii. Hodnoty trvalo udržateľnej architektúry, ktoré budova ukrýva, boli ocenené dlhým zoznamom eko-certifikátov (LEED Platinum, National Green Building Program Gold,…). Zdroj: inhabitat.com

Rozdiel spočíva vo viacerých zásadných momentoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu už pri počiatočných návrhoch budovy. Cieľom je špecifickým prístupom k projekcii a realizácii budovy minimalizovať negatívne efekty na ľudské zdravie a jeho okolie aplikovaním ekologicky prijateľných stavebných materiálov a konštrukčných postupov. Ideou udržateľnej architektúry je minimalizácia negatívnych vplyvov tak, aby dnešné stavebné či urbanistické aktivity neviedli k znehodnoteniu daného prostredia, stavby a života ľudí v budúcnosti. Výsledkom je premyslený životný cyklus budovy – počnúc umiestnením a dizajnom, architektonickým projektom, ďalej samotnou realizáciou, užívaním a údržbou, až po demolíciu a následnú recykláciu.

Vizualizácia One World Trade Center, New York. Zdroj: greenbuildingsnyc.com

Vizualizácia One World Trade Center, New York. Pohľad na dych berúce veže zo skla, betónu a ocele ani trochu nenapovedá ich ambíciám v blízkej budúcnosti vlastniť titul – najzelenšie mrakodrapy sveta. Zdroj: greenbuildingsnyc.com

Zelená architektúra a jej primárne znaky

Výstižným spôsobom zelenú architektúru približujú jej hlavné znaky:

  • Najpríznačnejší a najznámejší aspekt – nízka energetická spotreba budovy – je akoby jej všeobecným symbolom. Podmieňujú ho moderné vetracie systémy s efektívnym ohrevom a chladením, šetriace vodovodné inštalácie, energeticky efektívne osvetlenie a zariadenie. Závažným faktorom je tiež energetická úspornosť pri samotnej výstavbe budovy. Nesmieme však zabúdať, že znižovanie spotreby pri prevádzke stavieb nie je aspektom jediným, k trvalej udržateľnosti vedie až synergickým pôsobením s ostatnými prvkami.
  • Ekologické materiály – použitie nesyntetických a netoxických materiálov, využitie lokálnych materiálnych zdrojov (drevo, kameň…) a recyklovaného stavebného odpadu, s čím úzko súvisí ochrana lesov a ostatných primárnych zdrojov surovín.
  • Alternatívne zdroje energie – aplikácia obnoviteľných zdrojov energie slnka, vetra, zeme a vody. Pri maximalizácii ich využitia zohráva podstatnú úlohu tvarové prispôsobenie stavby.
  • LCA – life cycle assessment – voľne preložené ako posudzovanie životného cyklu budovy v rámci (ne)náročnosti užívania a údržby budovy, množstva energetických aj finančných prostriedkov vynaložených pri jej vzniku, výstavbe ako aj pri fáze nasledujúcej po ukončení jej prevádzkovej životnosti. Posudzuje sa intenzita ekologickej stopy budovy.
  • IEQ – indoor enviromental quality – skvalitnenie vnútorného prostredia pre užívateľov – maximálna prístupnosť dennému svetlu, možnosť prirodzeného vetrania, čerstvý vzduch, zdravotne nekonfliktné materiálové zloženie interiéru.
  • Citlivé a zároveň efektívne narábanie s priestorom urbanistickým a architektonickým, zohľadnenie lokálnych tradícií (napr. stavebných, materiálových) a sociálno-priestorových štruktúr.
  • Manažment odpadu – minimalizácia stavebného aj prevádzkového odpadu vhodne zvolenými spôsobmi recyklácie.

Jedná sa teda o architektúru šetrnú k svojmu prostrediu z hľadiska environmentálneho, urbanistického, historického, sociálno-kultúrneho a samozrejme ekonomického.

Zelená architektúra v praxi. Taipei 101, Taiwan – od roku 2011 najväčšia a zároveň najvyššia zelená budova sveta ohodnotená certifikátom LEED Platinum.

Taipei 101, Taiwan – od roku 2011 najväčšia a zároveň najvyššia zelená budova sveta ohodnotená certifikátom LEED Platinum. Stavba svojím tvarom aj zelenkavým nádychom fasády odkazuje na inšpiráciu bambusovým výhonkom. Zdroj: http://commons.wikimedia.org

V súčasnosti väčšina „zelených“ budov ešte nedokáže plne obsiahnuť všetky zadefinované podmienky. Hlavný cieľ však ostáva v platnosti: kumulatívnym spôsobom sa čo najviac priblížiť k ideálnym predstavám trvalo udržateľnej architektúry.

Kategorizácia a certifikácia zelenej architektúry

V priebehu posledného desaťročia rozmanité prístupy a zamerania, ktoré sa pod pojmom zelená architektúra skrývali, nevyhnutne viedli k snahám o jasný spôsob kategorizácie, regulácie a certifikácie. Výsledkom sú medzinárodné ekologické certifikačné systémy – LEED a Green Building, ako aj klasifikačné nástroje v rámci jednotlivých krajín (napr. BREEAM vo Veľkej Británii, DGNB v Nemecku, SBToolCZ v Českej republike), ktoré fungujú ako dôveryhodný ukazovateľ dosiahnutého stupňa súhrnu environmentálnych vlastností.
Podpora „zeleného myslenia“ prichádza aj z vládnych pozícií. Uznesenie európskeho parlamentu o energetickej hospodárnosti budov (máj 2010) zaväzuje členské štáty od roku 2020 k výstavbe budov s takmer nulovou spotrebou energie.
Idea zelenej, environmentálne priateľskej architektúry sa teda časom definitívne pretransformovala do životaschopnej a progresívnej cesty, ktorá napomáha nielen k pozitívnym zmenám v oblasti stavebníctva, ale aj nášmu komplexnému pohľadu pre zodpovedný prístup k vlastnému prostrediu, prírode a životu samotnému.
Autor: Ing. arch. Mgr. Soňa Ščepánová
 
© šetri.sk

Nezmeškajte už žiadnu z našich zelených noviniek

Súhlasím so spracúvaním osobných údajov

Už ste čítali?

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť IV: Ako žiť ohľaduplnejšie k planéte

Aj vy patríte k ľuďom, ktorí sa radi aktívne podieľajú na ochrane životného prostredia? Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré môžete jednoducho zaradiť do vášho každodenného...

Fotovoltické panely premenia váš domov na ekologickú domácnosť

Najefektívnejší zdroj čistej energie je naše Slnko. Ekologické fotovoltické panely menia slnečnú energiu na elektrickú energiu. Z dlhodobého hľadiska sú fotovoltické panely nielen ekologickejšie, ale...

Trom štvrtinám Slovákov záleží na ochrane životného prostredia. Patríte k nim aj vy?

Až 70 % Slovákov sa obáva o životné prostredie. Vyplýva to z výskumu „Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19 – Ochrana životného prostredia vo verejnej mienke na Slovensku“,...

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť III: Aby vám voda nepretekala pomedzi prsty

Voda má všestranné využitie. Je potrebná nielen pre ľudský život, ale rovnako dôležitá je aj pre rastliny a živočíchy. Zároveň je aj nevyčerpateľným zdrojom energie na...

Svetelný smog alebo koľko svetla naozaj potrebujeme

Životné prostredie okolo nás je od priemyselnej revolúcie neustále zaťažované sekundárnymi dôsledkami technického progresu. Na jednej strane neodmysliteľné výdobytky ako teplo, svetlo, doprava dostupné pre...

Nóri sa rozhodli odoberať CO2 z ovzdušia. Pomôže im vikingská loď Longship

Mnohí vedci sa zhodujú na tom, že ak chceme zlepšiť kvalitu atmosféry, bude potrebné čo najrýchlejšie znižovať podiel CO2 (prípadne metánu). Do odčerpávania oxidu uhličitého...

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť II: Ako ušetriť na vykurovaní a na plyne

Ak domácnosť vykurujete plynom a používate ho aj na varenie a pečenie, podstatná časť vášho rodinného rozpočtu ide zrejme na túto energiu. V tomto článku sme si pre...

Tipy na darčeky, ktoré nestoja veľa a sú šetrné k prírode

Občas býva celkom náročné vybrať vhodný darček. Obzvlášť vtedy, ak chceme každý rok potešiť našich blízkych niečím zaujímavým a užitočným.

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť I: Kde všade môžete doma ušetriť elektrinu

Najlacnejšia elektrina je tá, ktorú nespotrebujeme, a tak vám prinášame prehľad jednoduchých rád, ktoré vám pomôžu ušetriť elektrinu v domácnosti.