Zelená strecha ušetrí energiu aj peniaze

Maros S.

Zelená strecha ako súčasť realizácie stavby zažíva nový boom. Medzi laikmi, a mnohokrát aj v odborných kruhoch, je považovaná za synonymum zelenej architektúry. Podľa zložitejšej klasifikácie ale dom so zelenou strechou ešte nemusí byť zároveň aj ekodomom. Ale pekne poporiadku.

zelena strecha profil

V našom článku Zelená architektúra nemusí byť zelená sme vám priniesli popis a klasifikáciu tzv. zelenej architektúry. Dnes vám chceme bližšie vysvetliť, čo pozitívne môže zelená strecha stavbe priniesť, ako k nej pristupovať, poodhalíme aj to, ako v praxi pristupujeme k jej skladbe  a v neposlednom rade si na pozoruhodných realizáciách ukážeme jej estetickú hodnotu.
Keď sme v úvode článku spomenuli nový boom zelených striech, bolo to z jediného dôvodu. Zelená strecha, t. j. strecha so substrátom a porastom (najčastejšie travinami) sa ako architektonické riešenie objavilo už pred viac ako dvoma tisíckami rokov.

Prvá známa zelená strecha

Najstaršia zelená strecha je známa ako Semiramidine visuté záhrady z obdobia 600 p. n. l.. Tieto záhrady boli postavené v Babylone a sú považované za jeden zo siedmich divov sveta.

Semiramidine visute zahrady

Semiramidine visuté záhrady, ako si ich predstavoval Holanďan, Martin Heemskerck (16. stor.).

Bol to úžasne premyslený komplex záhrad kaskádovito týčiacich sa nad sebou po úctyhodných odskokoch 5 m do výšky. Povrch bol viacnásobne izolovaný skladbou využívajúcou smolu a olovo (zaujímavé, že aj po 2 600 rokoch sme sa veľakrát od tejto technológie ďaleko nepohli).

Zelené strechy v Európe

V našich zemepisných šírkach sa zelené zastrešenie využívalo napríklad pri známych zemľankách. Asi najtradičnejšou „krytinou“ sa zelená strecha stala v severských krajinách. Jej história siaha hlboko do obdobia pred 15. storočím.

Zelená strecha na stavbách farmy v Heidal, Nórsko

Zelená strecha na stavbách farmy v Heidal, Nórsko

V Škandinávii (najmä v Nórsku) bola v minulosti zostava takejto strechy o niečo menej sofistikovaná. Na hydroizoláciu sa tradične používala stiahnutá  kôra zo stromu, najčastejšie z brezy a následne bola uložená „na preskáčku“. Podobne ako sa ukladá v južných oblastiach Talianska pálená korýtková škridla. Na tento povrch stačilo nasypať hlinu zhruba 30 – 50 cm, na okraj upevniť hranol alebo guľatinu a jednoduchá zelená strecha bola na svete. Na vtedajšie požiadavky slušne izolovala pred chladom.

Zelená strecha v praxi

Prečo je zelená strecha dobrým riešením:

  1. Estetické hľadisko – ak máte aspoň trochu vzťah k prírode je pravdepodobné, že zelená strecha vám bude vyhovovať.
  2. Ekonomické hľadisko – napriek rozšírenému názoru (najmä v našich zemepisných šírkach), že všetko nové musí byť zároveň aj drahé, platí skôr, že pri určovaní ceny najviac zaváži výber správnej stavebnej firmy. Zelená strecha sa dá dodať s nízkymi nákladmi a s vysokou mierou spokojnosti na strane klienta. Pri extenzívnom zazelenení a použití EPDM fólie ako hydroizolácie môžu strechu s rozmerom 100 m2 zvládnuť štyria pracovníci za 10 hodín (pri tradičných strechách sa to dá veľmi ťažko zaručiť).
  3. Energeticko – ekonomické hľadisko –  počas leta vytvára zelená strecha pri správnom aplikovaní ideálnu ochranu objektu pred prehriatím. Majiteľovi domu tak ušetrí prostriedky za montáž a používanie klimatizácie a v zime dopomáha tepelnej pohode.
  4. Hygienické hľadisko – pri správnom navrhnutí zelenej strechy (hrúbka substrátu, previs strechy, orientácia objektu, tienenie a pod.) nie je v dome potrebná klimatizáciu a vyhneme sa tak jej negatívnym vplyvom. Sú to najmä:
    • vysúšanie vzduchu chladiacim systémom, pre človeka je primeraná vlhkosť prirodzená, naša sliznica dýchacích ciest je po vysušení náchylnejšia na ochorenie.
    • teplotné šoky a prechladnutie; klimatizácia nás v letných mesiacoch zvádza k nastaveniu nižších teplôt, pri opustení vychladeného priestoru je potom organizmus vystavený teplotnému šoku, čo môže mať za následok prechladnutia a zápaly.
    • okysličovanie priestoru exteriéru, kde sa budova, aj keď v minimálnom množstve, sama spolupodieľala na „tvorbe čerstvého vzduchu“.
    • lepšia mikroklíma; v mestách zabraňuje zelená strecha prehrievaniu ulíc, spoluvytvára prirodzenú vlhkosť prostredia a príjemnú klímu.
    • zníženie prašnosti; rastliny na streche eliminujú eróziu vetrom a rozfúkanie mikro-čiastočiek prachu do ovzdušia.

5. Akustické hľadisko – zelená strecha má prirodzenú schopnosť pohlcovať hluk.
6. Ekologický dopad – zelená strecha eliminuje problém rýchleho odvádzania dažďovej vody z prostredia a vhodne tak vplýva na správnu cirkuláciu vody v prírode a nastoľuje tak prirodzenú rovnováhu mikroklímy.

Priekopník zelenej architektúry

Jeden zo zakladateľov, priekopníkov a zanietených vyznávačov zeleného prístupu k architektúre Friedensreich Hundertwasser mal obľúbenú tézu, že „každý m2 zastavanej plochy domu, čiže stratená plocha zelene, by sa mala nahradiť; najlepšie zelenou strechou, stenou alebo zeleným balkónom“.

Zelená strecha ako ju realizoval F. Hundertwasser, Bad Blumau, Rakúsko

Zelená strecha ako ju realizoval F. Hundertwasser, Bad Blumau, Rakúsko

Hundertwasser, Bad Soden,

Rezidenčný dom, F. Hundertwasser, Bad Soden (predmestie Frankfurtu), Nemecko

Víkendový dom Studienka, Slovensko, zdroj: De Raxa

Víkendový dom so zelenou strechou Studienka, Slovensko, zdroj: De Raxa

Podľa typu zazelenenia, t. j. podľa skladby rastlín alebo podľa toho, ako intenzívne sa treba o strechu starať, rozdeľujeme zelené strechy na extenzívne alebo intenzívne.

Extenzívna zelená strecha

Extenzívne zazelenenie je nenáročná skladba, o ktorú sa nie je potrebné pravidelne starať.  Výnimku tvoria malé kontroly klíčenia náletov – vetrom donesených semien. V niektorých prípadoch z nich môže vyrásť rastlina s príliš agresívnou koreňovou sústavou.
Pri tomto type sa jedná o malú hrúbku substrátu od 1 – 10 cm (odporúčaný štandard je cca 6 cm). V takejto chudobnej pôde sa vedia zakoreniť len rastliny s veľmi dobrou reakciou na extrémne výkyvy vlahy a nedostatku živín. Jedná sa o machy, rozchodníky a iné sukulenty.

Tieto môžete kupovať v malých kvetináčoch v špecializovaných obchodoch alebo si môžete spraviť prechádzku do lesov na Záhorí (alebo iných suchých lesov Slovenska) a nazbierať si ich do sýtosti. Pri zbere sa však vyhnite chráneným rastlinám a chráneným krajinným územiam.

Tieto priesady sa dobre rozmnožujú v správnych podmienkach. Odborníci radia, že keď pri začiatku stavebných prác na vhodnom mieste založíte plochu na predpestovanie vegetačného koberca, priesady budú do ukončenia stavby pripravené v dostatočnom množstve na aplikáciu na strechu. A navyše, vami vypestované vegetačné koberce budú dobre adaptované na podmienky budúceho domova.

Ak nie je k dispozícii dostatok miesta (čo môže byť častý jav na dnešných malých pozemkoch) dá sa obrátiť s požiadavkou na profesionálnych pestovateľov vegetačných striech.

Extenzivna zelena strecha

Extenzívna zelená strecha ako súčasť realizácie, Renzo Piano, California Academy of Sciences, San Francisco, USA; foto: Tim Griffith.

Intenzívna zelená strecha

Intenzívne zazelenenie je vhodné najmä na rovné strechy z dôvodu potreby pravidelnej údržby. Zväčša sa navrhuje strecha automaticky zavlažovaná. Tento typ zelenej strechy prináša väčšie možnosti vo výbere rastlín, ktoré môžete pestovať.
Substrát je v tomto prípade bohatší na živiny a jeho hrúbka je medzi 5 a 10 cm, čo dovoľuje rastlinám rásť do výšky 10 cm. Pri hrúbke substrátu cca 25 cm je možné uvažovať o nízkych kríkoch a do substrátu s hrúbkou okolo 250 cm je možné sadiť aj nízkokmenné stromčeky. Do hrubšieho substrátu sa dokonca sadia stromy štandardného vzrastu. Tu však už musíme zohľadňovať vysoké statické výpočtové zaťaženie na m2 nad 3,7 kN, čo samozrejme ovplyvňuje ekonomiku stavby a limity statiky objektu.

Z čoho sa skladá zelená strecha

Základná skladba zelenej strechy je rozdelená podľa funkcii príslušných vrstiev:
1.    vegetačná vrstva – druh záleží od typu strechy
2.    substrát (nosná vrstva) – zabezpečuje živiny a zadržiava vlahu pre rastliny
3.    filtračná vrstva – zabraňuje mikro-čiastočkám vyplavovať sa z nosnej vrstvy
4.    akumulačná vrstva (rezervoár vody) – zadržuje časť zrážkovej vody v dosahu koreňov
5.    drenážna vrstva – odvádza nadbytočnú vodu
6.    ochrana izolácií pred mechanickým poškodením – zväčša geotextília (min. 300 g/m)
7.    fólia proti prerastaniu koreňov
8.    samotná hydroizolácia

Táto skladba sa dá vo všeobecnosti uplatniť na všetky zelené strechy, avšak niektoré funkcie  a vrstvy sa dajú z ekonomického hľadiska aj spájať.

Nepriepustná zelená strecha vzniká už pri projektovaní

Už pri samotnom projektovaní stavby odporúčame vyhýbať sa všetkým vertikálnym perforáciám strešného plášťa. Prípadné odvetrania kanalizácie, komíny, prechody pre antény a podobne, môžu byť kritickými miestami a spôsobiť defekty homogenity strešného plášťa. Všeobecne platí zásada, že čím viac máte dier v streche, tým je pravdepodobnosť zatekania vyššia, aj keď všetko na stavbe sa v konečnom dôsledku odvíja od ľudského faktora.
Pre potešenie oka ponúkame nádherný príklad použitia zelených striech, druhé z diel architektov z ateliéru Guz Architects.

Autor článku: Ing. arch. Peter Rakšány, www.deraxa.sk

Nezmeškajte už žiadnu z našich zelených noviniek

Súhlasím so spracúvaním osobných údajov

Už ste čítali?

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť IV: Ako žiť ohľaduplnejšie k planéte

Aj vy patríte k ľuďom, ktorí sa radi aktívne podieľajú na ochrane životného prostredia? Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré môžete jednoducho zaradiť do vášho každodenného...

Fotovoltické panely premenia váš domov na ekologickú domácnosť

Najefektívnejší zdroj čistej energie je naše Slnko. Ekologické fotovoltické panely menia slnečnú energiu na elektrickú energiu. Z dlhodobého hľadiska sú fotovoltické panely nielen ekologickejšie, ale...

Trom štvrtinám Slovákov záleží na ochrane životného prostredia. Patríte k nim aj vy?

Až 70 % Slovákov sa obáva o životné prostredie. Vyplýva to z výskumu „Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19 – Ochrana životného prostredia vo verejnej mienke na Slovensku“,...

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť III: Aby vám voda nepretekala pomedzi prsty

Voda má všestranné využitie. Je potrebná nielen pre ľudský život, ale rovnako dôležitá je aj pre rastliny a živočíchy. Zároveň je aj nevyčerpateľným zdrojom energie na...

Svetelný smog alebo koľko svetla naozaj potrebujeme

Životné prostredie okolo nás je od priemyselnej revolúcie neustále zaťažované sekundárnymi dôsledkami technického progresu. Na jednej strane neodmysliteľné výdobytky ako teplo, svetlo, doprava dostupné pre...

Nóri sa rozhodli odoberať CO2 z ovzdušia. Pomôže im vikingská loď Longship

Mnohí vedci sa zhodujú na tom, že ak chceme zlepšiť kvalitu atmosféry, bude potrebné čo najrýchlejšie znižovať podiel CO2 (prípadne metánu). Do odčerpávania oxidu uhličitého...

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť II: Ako ušetriť na vykurovaní a na plyne

Ak domácnosť vykurujete plynom a používate ho aj na varenie a pečenie, podstatná časť vášho rodinného rozpočtu ide zrejme na túto energiu. V tomto článku sme si pre...

Tipy na darčeky, ktoré nestoja veľa a sú šetrné k prírode

Občas býva celkom náročné vybrať vhodný darček. Obzvlášť vtedy, ak chceme každý rok potešiť našich blízkych niečím zaujímavým a užitočným.

Užitočné rady pre úspornú a zelenú domácnosť – časť I: Kde všade môžete doma ušetriť elektrinu

Najlacnejšia elektrina je tá, ktorú nespotrebujeme, a tak vám prinášame prehľad jednoduchých rád, ktoré vám pomôžu ušetriť elektrinu v domácnosti.